Vlky

Farba srsti

 Farba srsti je veľmi premenlivá, najbežnejšie sú však rôzne odtiene šedej. Najsvetlejší sú vlci žijúci na severe Ameriky, ktorých srsť je svetlohnedá až žltá. Čierni vlci sa vyskytujú hlavne v Severnej Amerike, Strednej Ázii a v Pyrenejách. Pri bližšom pohľade je ale vidieť, že ich srsť nie je úplne čierna, ale obsahuje hlavne hnedé a tmavočervené odtiene. Arktickí vlci sú väčšinou bieli, môžu byť aj svetlomodrí. Stepní vlci zase bývajú svetlohnedí.

 Farby sa samozrejme rôzne miešajú a môže sa stať, že v jednej svorke sú jedince sivé, čierne aj hnedé. Rôzne farby mávajú dokonca aj vlčatá v jednom vrhu.

 Farba srsti zjavne nemá maskovaciu funkciu, pretože napríklad čierni vlci sa bežne vyskytujú v tundre a bieli vlci na čiernej pôde centrálneho Ruska.

 V priebehu mája sa veľa vlkov prefarbuje do hneda alebo do čierna. Srsť tmavo sfarbených jedincov často s pribúdajúcim vekom postupne bledne.

 Tieňovanie

 Na kožuchu všetkých vlkov (aj čisto bielych a čiernych) je zrejmé tieňovanie. Nie je však náhodné - tvorí špecifický vzor s rozlišovacou funkciou. Tmavšia (u čiernych vlkov svetlejšia) srsť tvorí pruh okolo celého krku a tiahne sa cez chrbát až na koniec chvosta, kde splýva s tmavšími chlpmi. Spodná strana chvosta, vnútorné strany nôh, brucho, boky a spodná strana ňufáku sú väčšinou svetlé (u svetlých jedincov samozrejme tmavé). Na hlave tmavšia srsť okolo očí a uší tvorí charakteristickú masku. Koniec chvosta je väčšinou tmavý s bielymi chlpmi na špičke a tmavou škvrnou na vrchnej strane, vyznačujúcou umiestnenie pachovej žľazy. Tieňovaním srsti sú zvýrazňované postoje tela a výrazy tváre, ktoré vlk používa ku komunikácii.

Veľkosť
 Vlk je najväčším zástupcom psovitých šeliem, váži 35 až 52 kg. Je dlhý 150 až 190 cm a vysoký 65 až 80 cm. Samice sú menšie - vážia približne o 25% menej ako samce. Medzi rôznymi poddruhmi vlka sú veľké rozdiely v hmotnosti aj vo veľkosti. Napríklad červený vlk (Canis Rufus) žijúci na dolnom toku rieky Mississippi môže vážiť len 15 kg. Na veľkosť vlkov má tiež vplyv zemepisná šírka - čím severnejšie žijú, tým sú väčšie. Jedinou výnimkou z tohto pravidla je arktický vlk (Canis Lupus Arctos) ktorý aj keď žije severnejšie, je drobnejší ako vlci žijúci na severe Kanady a Aljašky. Na veľkosť má tiež vplyv hojnosť koristi v oblasti kde žijú. Logicky čím viac koristi, tým väčší vlci vyrastú. Plnej veľkosti vlk dosiahne vo veku okolo 1 roka. 

 Kožuch

 Vlčia kožušina sa skladá z dvoch vrstiev. Spodná vrstva sa nazýva podsada a je jemná, hustá a má svetlú farbu. Vrchná krycia vrstva má za úlohu odvádzať vodu a udržovať tak spodnú vrstvu suchú. Srsť vyrastá v zhlukoch obsahujúcich niekoľko podsadových chlpov a jeden pesík. Tieto zhluky sú usporiadané do skupín po troch a tvoria priamku.

 Zhluky chlpov sa skláňajú do rôznych smerov podľa ich umiestnenia. Na chrbte smerujú smerom od hlavy k chvostu a od stredu chrbta k bokom. Na spodnej strane je štruktúra trochu komplikovanejšia. Vlci, rovnako ako ostatné psovité šelmy, majú špeciálne postavitelné chlpy rastúce okolo chrbtice od krku k zadnej časti ramien. Naježenie týchto chlpov signalizuje hrozbu alebo strach.

 Najhustejšia a najdlhšia srsť je na pleciach. Krycia srsť tu môže byť dlhá až desať centimetrov. Naopak najkratšia je srsť na nohách a hlave. Vlci v teplejších oblastiach majú kratšie pesíky a redšiu podsadu.

 Vlčia kožušina izoluje omnoho lepšie ako kožušina psa a neusadzuje sa na nej ľad.  Navyše v extrémnej zime môže vlk znížiť prietok krvi v blízkosti povrchu kože, čo mu umožňuje prežiť aj pri teplote pod -40 °C. Schopnosť regulovať vlastnú telesnú teplotu mu pomáha prežiť v rozličných podnebných pásmach a v oblastiach s veľkými výkyvmi teplôt.

Chrup
 Vlci majú, rovnako ako ostatné psovité šelmy, celkom 42 zubov: 20 v hornej čeľusti a 22 v dolnej. Vlčie tesáky môžu byť dlhé až 6,25 cm. Sú ostré a ľahko zakrútené, čím umožňujú pevné uchopenie koristi. Trháky (rezáky) sú tiež veľmi ostré a umožňujú vlkovi odhrýzať z koristi veľké kusy mäsa. Vlk dokáže svojimi čeľusťami vyvinúť tlak až 100 kg/cm2, čo mu umožnuje rozkusať aj veľké kosti. Pre porovnanie - nemecký ovčiak dokáže vyvinúť tlak iba 50 kg/cm2.

Zmysly
 Najdôležitejšími zmyslami vlka sú čuch a sluch, zrak je až na treťom mieste.

Čuch
 Čuch je až stokrát lepší ako u človeka. Čuchové tkanivo vlka zaberá plochu 14 x väčšie ako čuchové tkanivo človeka a obsahuje asi 200 miliónov zmyslových buniek, zatiaľ čo ľudské iba 5 miliónov. Pri ňuchaní pomáha vlhký ňufák, ktorý rozpúšťa vo vzduchu obsiahnuté molekuly, privádza ich k zmyslovým bunkám a čistí sliznicu od starých pachov. Vlk dokáže pri dobrých poveternostných podmienkach zacítiť korisť na vzdialenosť až 3 km. Čo všetko vlk cíti nie je známe, ale nereaguje citlivo na výrazné pachy zachytiteľné i ľudským nosom. Avšak je schopný rozlišovať medzi veľmi podobnými pachy.Pachy hrajú v živote vlka veľmi dôležitú úlohu. 

Sluch
 Vlci majú veľké ušnice ktoré môžu ovládať pomocou sedemnástich svalov, čo im umožňuje ľahko zachytávať a zameriavať zdroj zvuku. Vlci počujú až do frekvencie 250 Hz zhruba rovnako ako človek, avšak so zvyšujúcou frekvenciou sa zlepšuje aj ich sluch. Sú schopní vnímať zvuk až do frekvencie 100 kHz (človek len do 22 kHz). Dokážu tiež uzavrieť vnútorné ucho tak, aby od okolitého hluku oddelili tie zvuky, na ktoré sa chcú zamerať. V pásme 10 - 15 kHz dokážu rozlíšiť aj medzi veľmi podobnými tónmi. Vlk je schopný počuť do vzdialenosti asi 10 kilometrov.

Zrak
 Hoci nie je hlavným zmyslom, je veľmi ostrý a dokáže zachytiť aj nepatrný pohyb, nehybné objekty však ľahko prehliadne. Vlk nevidí v celom farebnom spektre ako človek, ale vidí čiernobielo, čo je veľká výhoda za šera. Rovnako ako väčšina dravcov majú oči v prednej časti hlavy, ich zorný uhol je okolo 180 °. To ich často znevýhodňuje, pretože niektorie živočíchy ktorými sa živia majú zorné pole až 300 °.

Hmat
 Hmat je oproti človeku veľmi málo vyvinutý.  

Špeciálne zmysly 

 Vlci sú rovnako ako psy alebo mačky citliví na vibrácie a dokážu rozpoznať blížiace sa zemetrasenie niekoľko dní pred jeho príchodom.

Lov 

  I keď vlci lovia vo svorke, prevažne staré, mladé alebo choré jedince, občas dokážu uloviť aj zvieratá v najlepšej forme a pri určitých okolnostiach zabíjajú aj nadbytočne. Ku zabitej koristi sa však dokážu vrátiť aj po niekoľkých mesiacoch, keď to potrebujú. Pri love môžu využívať rôzne stratégie. Otestujú zdatnosť a silu zvierat tým, že čriedu najskôr sledujú. Dokážu bežať rýchlosť 40-60 km za hodinu a naháňať korisť aj na  väčšiu vzdialenosť. Vybranú korisť neúnavne prenasledujú, dorážajú na zviera, silnými čelusťami ho hryzú do nôh, do slabín a krku, až kým nezoslabne. Avšak pri útoku bývajú vlky často poranené, dokonca aj zabité: od úderov kopýt, parohov či od pádu, keďže nemajú také pazúry ako mačkovité šelmy. Prispôsobujú svoj lov terénu, využívajú cestičky, vysokú trávu, kde sa môžu nebadane prikrádať alebo sa snažia zahnať korisť do hlbokého snehu, či na zamrznuté jazero, kde sa jej ťažko pohybuje. Tieto obávané šelmy sú inteligentné a spoločenské zvieratá, ktoré sa príkladne starajú o svoje mláďatá, sú oddané a ani v dospelosti nestrácajú hravosť.