Vlk taliansky (Canis lupus italicus)
Vlk taliansky (Canis lupus italicus) tiež známy aj ako apeninský vlk, je poddruh vlka dravého amerického nájdený v Apeninách v Taliansku. Prvýkrát bol popísaný v roku 1921 a ako poddruh bol vyčlenený v roku 1999. V posledných rokoch sa usadili aj v južnom Francúzsku, hlavne v národnom parku de Mercantour, a Švajčiarsku.
Druh : Canis lupus italicus (Vlk taliansky)
Rod : Canis
Čeľaď : Canidae (psovité)
Rad : Carnivora (mäsožravce)
Trieda : Mammalia (cicavce)
Kmeň : Chordata (chordáty)
Ríša : Animalia (živočíchy)
Impérium : Eukaryoty
Dĺžka tela : 100 – 140 cm
Hmotnosť : 24 – 40 kg
Kvôli nedostaku veľkej koristi bývajú vlčie svorky v Taliansku menšie ako obvykle. Zvyčajne sú obmedzené len na blízku rodinu, zloženú z alfa páru a ich mladých, ktoré zostávajú s rodičmi pokiaľ pohlavne nedospejú a nezačnú si hľadať vlastný revír a partnerov. V oblastiach, kde je dostatok bylinožravcov, napríklad srncov, sú svorky zložené zo 6 – 7 zvierat.
Párenie prebieha v strede marca, gravidita trvá 60 – 63 dní. Počet mláďat závisí od veku matky, väčšinou je to však 2 – 8 mláďat. Tie pri narodení vážia okolo 250 – 350 gramov, oči otvárajú vo veku 11 – 12 dní. Matka ich odstaví vo veku 35 – 45 dní a v 3 – 4 mesiacoch sú schopné prijímať mäso.
Vlk taliansky je nočný lovec, ktorý sa živí prevažne stredne veľkými zvieratami, ako napríklad kamzíkmi, srncami, jeleňmi a diviakmi. Pri nedostatku tohto druhu potravy si vystačia aj s malými domácimi zvieratami, ako sú napríklad zajace a králiky. Vlk taliansky môže denne zjesť až 1,5 – 3 kg mäsa. Príležitostne konzumuje aj bobule a bylinky na doplnenie vlákniny.
Vlk taliansky patrí k ohrozeným druhom.