Vlk mexický
Mexický vlk (Canis lupus baileyi) je vzácny poddruh vlka dravého. Donedávna bol rozšírený od Sonorana a Chihuahuanskej púšte cez stredné Mexiko po západný Texas, južné Nové Mexiko a Arizonu. Uprednostňuje horské lesy, pastviny a krovité oblasti.
Druh : Canis lupus baileyi (Vlk mexický)
Rod : Canis
Čeľaď : Canidae (psovité)
Rad : Carnivora (mäsožravce)
Trieda : Mammalia (cicavce)
Kmeň : Chordata (chordáty)
Ríša : Animalia (živočíchy)
Impérium : Eukaryoty
Výška : 80 cm
Dĺžka tela vrátane chvosta : 135 cm
Hmotnosť : 27 – 45 kg
Dĺžka života : v zajatí až 16 rokov, v divočine menej
Mexický vlk patrí k najmenším poddruhom vlka dravého žijúceho v severnej Amerike. Srsť je šedá s hnedou kožušinou na chrbáte. Má elegantné telo, ktoré mu umožňuje veľmi rýchlo behať.
Vlci sú veľmi sociálne zvieratá. Žijú vo svorkách, ktoré sú riadené prísnou hierarchiou a tvorené sú chovným dospelým párom (alfa vlk a alfa vlčica) a ich potomkami.
Vo svorke sa rozmnožuje len alfa pár (alfa samec a alfa samica), a to každý rok. Fena je v ruji medzi januárom (v nižších zemepisných šírkach) a aprílom (vo vyšších zemepisných šírkach). Gravidita trvá 63 dní, potom sa rodí 6 – 7 mláďat. Rodia sa slepé, vychovávané sú v brlohu, ktorým môže byť vyhĺbená diera alebo nora. O vĺčatá sa starajú všetci členovia svorky, kŕmia ich mäsom, ktoré im vyvrhujú.
V piatom týždni sú vĺčatá odstavené a do zimy dosiahnu veľkosť dospelého jedinca. V jeseni sú vĺčatá schopné pridať sa k dospelým a loviť s nimi vo svorke. S ňou ostávajú až do dosiahnutia pohlavnej dospelosti približne v 2 rokoch. Potom si hľadajú vlasné teritórium, alebo ostávajú vo svorke ako pomocníci.
Mexický vlk sa živí vysokou zverou, ako napríklad srncami, jeleníkom ušatým a losmi, ale niekedy aj menšou zverou, napríklad králikmi, veveričkami a myšami.
Vlk mexický patrí ku kriticky ohrozeným druhom.