Vlk eurázijský
Vlk eurázijský (Canis lupus lupus) je poddruh vlka dravého (Canis lupus). Pôvodné rozšírenie vlka eurázijského bolo na väčšine územia Euroázie, kde južnú hranicu tvorili Himaláje, Hindukush, Kopped Dag, Kaukaz, Čierne more a Alpy, no z väčšiny západnej Európy a východnej Číny bol vytlačený a prežíva prevažne v strednej Ázii. V súčasnosti je však najrozšírenejším poddruhom vlka, najbežnejšie sa vyskytuje v Európe a Ázii – najviac v západnej Európe, Škandinávii, Rusku, Číne, Mongolsku a Himalájach.
KLASIFIKÁCIA
Druh : Canis lupus lupus (Vlk eurázijský)
Rod : Canis
Čeľaď : Canidae (psovité)
Rad : Carnivora (mäsožravce)
Trieda : Mammalia (cicavce)
Kmeň : Chordata (chordáty)
Ríša : Animalia (živočíchy)
Impérium : Eukaryoty
Druh : Canis lupus lupus (Vlk eurázijský)
Rod : Canis
Čeľaď : Canidae (psovité)
Rad : Carnivora (mäsožravce)
Trieda : Mammalia (cicavce)
Kmeň : Chordata (chordáty)
Ríša : Animalia (živočíchy)
Impérium : Eukaryoty
TELESNÉ ROZMERY
Výška : 76 cm
Hmotnosť : 32 – 59 kg
Výška : 76 cm
Hmotnosť : 32 – 59 kg
Vzhľad
Eurázijskí vlci majú kratšiu, hustejšiu kožušinu ako ich severoamerický príbuzní. Ich veľkosť sa líši podľa regiónu. Farba srsti je od bielej, smotanovej, červenej až po čiernu, niekedy je kombináciou všetkých farieb.
Eurázijskí vlci majú kratšiu, hustejšiu kožušinu ako ich severoamerický príbuzní. Ich veľkosť sa líši podľa regiónu. Farba srsti je od bielej, smotanovej, červenej až po čiernu, niekedy je kombináciou všetkých farieb.
Spôsob života
Vlk euráziský je veľmi spoločenské zviera, no vytvárajú menšie svorky ako vlci v Severnej Amerike. Sociálne správanie sa líši od regiónu výskytu, napríklad vlci obývajúci Karpaty majú sklon byť prevažne samotársky lovci.
Vlk euráziský je veľmi spoločenské zviera, no vytvárajú menšie svorky ako vlci v Severnej Amerike. Sociálne správanie sa líši od regiónu výskytu, napríklad vlci obývajúci Karpaty majú sklon byť prevažne samotársky lovci.
Rozmnožovanie
Alfa vlk a vlčica sa rozmnožujú medzi januárom a marcom. Vrh tvorí obvykle 6 mláďat, ktoré sa rodia po siedmych týždňoch v brlohu vykopanom medzi krovinami alebo skalami. Potravu zabezpečuje samec, ktorý ju nosí do brlohu buď vcelku alebo natrávenú, a potom ju samici i mláďatám vyvrhne. Ako mláďatá rastú, matka a niektorí členovia svorky ich pomáhajú kŕmiť.
Alfa vlk a vlčica sa rozmnožujú medzi januárom a marcom. Vrh tvorí obvykle 6 mláďat, ktoré sa rodia po siedmych týždňoch v brlohu vykopanom medzi krovinami alebo skalami. Potravu zabezpečuje samec, ktorý ju nosí do brlohu buď vcelku alebo natrávenú, a potom ju samici i mláďatám vyvrhne. Ako mláďatá rastú, matka a niektorí členovia svorky ich pomáhajú kŕmiť.
Potrava a spôsob obživy
Vlk eurázijský loví prevažne stredne veľké kopytníky, ako napríklad muflón, kamzík, sajga tatárska, diviak, jeleň, srnec a dobytok. Príležitostne si pochutná aj na menšej koristi, napríklad žaby alebo zajace. V Európe je ich najväčšou korisťou zubor, zatiaľ čo v Ázii je to jak. Kvôli stále ubúdajúcej prirodzenej koristi sú vlci niekedy prinútený ustúpiť od loveckých zvykov vo svorke a živia sa na otvorených lokálnych bitúnkoch, ktoré mnohé dediny majú. Mnoho vlkov sa tu priživuje popri neskrotených alebo zatúlaných psoch.
Vlk eurázijský loví prevažne stredne veľké kopytníky, ako napríklad muflón, kamzík, sajga tatárska, diviak, jeleň, srnec a dobytok. Príležitostne si pochutná aj na menšej koristi, napríklad žaby alebo zajace. V Európe je ich najväčšou korisťou zubor, zatiaľ čo v Ázii je to jak. Kvôli stále ubúdajúcej prirodzenej koristi sú vlci niekedy prinútený ustúpiť od loveckých zvykov vo svorke a živia sa na otvorených lokálnych bitúnkoch, ktoré mnohé dediny majú. Mnoho vlkov sa tu priživuje popri neskrotených alebo zatúlaných psoch.
Ochrana druhu
Vlk eurázijský patrí k málo ohrozeným druhom.
Vlk eurázijský patrí k málo ohrozeným druhom.
